Prečo zrazu neviem hovoriť, hoci angličtinu ovládam?
Poznáte ten pocit? Rozumiete angličtine. Čítate pracovné e-maily, sledujete videá, poznáte slovnú zásobu a možno používate angličtinu už celé roky. Potom však príde meeting, prezentácia alebo otázka od zahraničného kolegu.
Chcete odpovedať – a zrazu nič.
My mind goes blank.
Slová, ktoré bežne poznáte, akoby zmizli. Začnete premýšľať nad gramatikou, hľadáte správny výraz a čím viac sa snažíte, tým ťažšie sa vám hovorí.
Ak sa vám to stáva, nemusí to znamenať, že máte slabú angličtinu. Výskum ukazuje, že pri hovorení v cudzom jazyku zohrávajú významnú úlohu pracovná pamäť, kognitívne zaťaženie a úzkosť spojená s používaním cudzieho jazyka.
Nie ste jediní
V internetových diskusiách ľudia opisujú presne tento problém.
Jeden profesionál pracujúci vo firme, kde väčšina meetingov prebieha v angličtine, píše:
“My reading and writing are fine…”
Ale keď má hovoriť:
“my mind would just go blank.”
Opisuje pritom veľmi dôležitý rozdiel. Vedel, čo chce povedať, ale v reálnej situácii nedokázal dostať správne slová von.
Iný človek opisuje pracovné meetingy podobne:
“At meetings, my head just goes blank…”
A to dokonca aj vtedy, keď si pripravil scenár toho, čo chce povedať.
Ďalší človek problém zhrnul jednoducho:
“I understand English, but when I try to speak, my mind goes blank.”
Dokonca si v tej chvíli nevie spomenúť ani na jednoduché slová.
Prečo sa to teda deje?
1. Rozumieť angličtine a hovoriť po anglicky nie je to isté
Keď čítate alebo počúvate angličtinu, veľkú časť informácie rozpoznávate.
Pri hovorení však musíte jazyk aktívne produkovať v reálnom čase.
Musíte súčasne:
- vedieť, čo chcete povedať,
- nájsť vhodné slová,
- vytvoriť vetu,
- zvoliť gramatickú štruktúru,
- vysloviť ju,
- sledovať reakciu poslucháča
- a zároveň premýšľať nad tým, čo poviete ďalej.
Výskum L2 fluency poukazuje na dôležitú úlohu pracovnej pamäti, pretože hovorenie v druhom jazyku vyžaduje efektívne rozdeľovanie obmedzených kognitívnych zdrojov v reálnom čase.
Preto môžete bez problémov rozumieť prezentácii kolegu a o minútu neskôr mať problém sami sformulovať odpoveď.
2. Potom príde stres
Predstavte si pracovný meeting.
Sedí tam váš nadriadený. Zahraničný klient položí otázku. Ostatní čakajú na vašu odpoveď.
V hlave sa môžu objaviť myšlienky:
Čo ak urobím chybu?
Čo ak nenájdem správne slovo?
Čo ak mu nebudem rozumieť?
Čo ak budem znieť neprofesionálne?
Čo si o mojej angličtine pomyslia ostatní?
V tej chvíli už váš mozog nerieši iba čo chcete povedať. Časť pozornosti venujete monitorovaniu vlastného výkonu a potenciálneho hodnotenia.
Výskum z University of Bristol opisuje tento mechanizmus prostredníctvom Attentional Control Theory: úzkostné myšlienky môžu odčerpávať zdroje pracovnej pamäti potrebné na plynulú produkciu reči.
Výsledkom môže byť presne ten známy pocit:
„Veď toto slovo poznám. Prečo si naň teraz neviem spomenúť?“
3. Čím viac sa kontrolujete, tým ťažšie sa vám môže hovoriť
Ďalším problémom je overthinking.
Namiesto komunikácie začnete kontrolovať komunikáciu.
Je tento čas správny?
Nemal by som použiť present perfect?
Je toto správne slovo?
Ako to vyslovím?
Zniem dostatočne profesionálne?
Na Reddite jeden človek veľmi jednoducho opísal svoju skúsenosť s meetingmi:
“I overthink. I worry about mistakes. So I stay quiet.”
A práve perfekcionizmus môže celý proces ešte viac komplikovať. Iný používateľ cudzieho jazyka opisuje, že namiesto sústredenia sa na obsah neustále mentálne kontroluje svoju gramatiku a má pocit, že každá veta musí znieť čo najlepšie. Výsledkom je výrazné mentálne vyčerpanie.